Nové kurzy otvárame už od 13.1.2025. Prihlasovanie je spustené.

Ľudové tance

Zažite nefalšovanú folklórnu zábavu na našom kurze ľudových tancov v Prešove. Juch! 

Pre koho je kurz Ľudových tancov vhodný? 

Berieme všetkých – začiatočníkov, pokročilých, mužov aj ženy, páry alebo jednotlivcov. Príďte si zatancovať na kurz Ľudových tancov do Prešovského Tanečno-Pohybového Centra.

Pre začiatočníkov sme si pripravili základy ľudových tancov, ako slovenskú a českú polku, ľudový valčík, čardáš, mojše a mazurku. Naučíme vás všetky základné pohyby, vďaka ktorým budete hviezdou každej svadby, plesu či ľudovej tancovačky.

Pokročilí folkloristi nadviažu na kurz pre začiatočníkov a postupne pretancujú všetky slovenské regióny. Kurz ľudových tancov pre pokročilých sa totiž zameriava na folklór západného, stredného a východného Slovenska. Užijete si množstvo zábavy a spoznáte rozmanitosť našej kultúry.

Na kurz ľudových tancov si prineste dobrú náladu a pohodlné oblečenie. Tešíme sa na vás.

Prečo ľudové tance?

Ľudové tance sprevádzajú Slovanov celý život. Ide o kultúrne dedičstvo, ktoré nám vo svete robí dobré meno ešte aj dnes. Vedeli ste však, že slovo folklór vzniklo až omnoho neskôr, a to spojením anglických výrazov “folk” (ľud) a “lore” (znalosti)? Pôvodný význam tohto pojmu znamená “to, čo ľud vie” a presne odzrkadľuje to, čo Slovania vedeli najlepšie – tancovať, spievať a zabávať sa. 

Prvé zmienky o Slovanoch ako tanečníkoch a hudobníkoch pochádzajú už zo 6. storočia. V tom čase šlo o obradné aj zábavné ľudové tance, z ktorých sa niektoré zachovali až dodnes. Tradičné ľudové tance však vznikali na vidieku, kde ich vymýšľali roľníci, remeselníci, zbojníci a pastieri. Ľudové tance v priebehu rokov ovplyvňovali jednotlivé historické obdobia, náboženské, spoločenské a národné zmeny. 

Z hľadiska histórie ľudové tance rozdeľujeme na:

  • obradovo-magické tance, kde patria fašiangové tance alebo chorovody
  • tance roľníckej kultúry, ktoré tvoria mládenecké tanečné kolesá a krútivé tance
  • tance pastierskej a zbojníckej kultúry, kde patrí známy Jánošíkovský odzemok
  • novouhorské tance, medzi ktoré patria verbunk a čardáš
  • západoeurópske tance, kde zaraďujeme novšie ľudové tance, ako valčík, polku a mazurku

Ľudové tance živili tanečné zábavy

Nebyť tanečných zábav, neboli by ani ľudové tance. Tie sa totiž rozvíjali a zachovávali práve vďaka veseliciam. Postupný zánik týchto tanečných príležitostí sa odrazil aj na vytrácaní ľudových zvykov a tanca. Voľakedy sa totiž tanečné zábavy, nazývané muziky, konali každú nedeľu. 

Ľudové tance boli tiež dôležitou súčasťou sviatkov a kalendárnych zvykov. Divoké ľudové veselice sa konali na sviatky, ako fašiangy, Veľkú noc, stavanie májov a následne váľanie májov, počas majálesov, na sv. Jána, kedy boli jánske ohne, na Turíce a v čase, keď sa skončila žatva, teda na dožinky. Obľúbené boli aj Katarínske zábavy, ako posledné pred adventom, a Štefanské zábavy, ako prvé po advente. Podľa povery totiž tým, ktorí v čase pôstu alebo adventu tancovali, mali po smrti trčať nohy z hrobu.

Najvýznamnejšie tanečné zábavy však boli pri rodinných oslavách, a to na krstiny, pri prijímaní do mládeneckého alebo dievockého stavu a pri regrútskych odvodoch. Za najväčšiu tanečnú príležitosť sa považovali svadby, kde ľudové piesne a tance patria dodnes. Folklórne tance si na svadbách pripomíname minimálne pri polnočnom čepčení, kedy sa neveste sníma vienok a ženíchovi pero. Tradícia potom nadväzuje na redový tanec, ktorý symbolizuje premenu nevesty na ženu.

Tanečné zábavy slúžili na výber partnera

Tanečné zábavy však v minulosti slúžili aj na preskúšanie šikovnosti a majetku mládencov. Hodnotilo sa, kto vie dobre spievať a kto tancovať. Dobrých tanečníkov si ľudia vážili, pretože zdatnosť v tanci považovali za znak šikovnosti pri práci. Veselice tiež nejedného parobka preverili v dobrom správaní. Rodičia mladých dievok hneď zistili, kto má veselú povahu, a kto je naopak bitkár. Posudzovala sa aj finančná situácia mládencov, nie každý si totiž mohol dovoliť dať zahrať, a teda zaplatiť muzikantom za sólo pieseň. 

Tancovať však vedeli všetci. Keď sa z chlapca stal mládenec a z dievčaťa dievka, museli poznať základné kroky, inak im hrozilo, že sa nikdy neoženia a nevydajú. Ľudové tance sa pritom učili už malé deti. Vzorom im boli rodičia, starší súrodenci či známi, ktorí im dávali lekcie tanca popri tanečných hrách. Typov ľudových tancov je veľa, vo všeobecnosti sa však delia na ženské, mužské a párové.

Typy ľudových tancov

Mužské ľudové tance patria k najstarším a zvyčajne sú doplnené o rôzne predmety, ako valašku, klobúk či palicu. Medzi základné sólo tance patria:

  • mládenecké tance, ako skoky, rozkazovačky, šórové a cifrované
  • odzemky, ako kozačik, či hajduk 
  • medviedky a verbunky 

Ženské tance boli zvyčajne skupinové a dievky málokedy tancovali sóla. Tieto tance sa delia na:

  • chorovody, ako Hoja, Ďunďa, Bránička, Omilienci a jarné chorovody s Morenou
  • kolesá, kde patrí známa karička
  • cipovičky a cindrušky

Najväčší repertoár ľudových tancov však tvoria párové tance. Tie poznáme, ako:

  • krútivé tance, počas ktorých sa pár krúti na jednom mieste. Patria sem staršie verzie týchto tancov, ako krucena, friškí, do vysoka, do skoku, sellácka a vrcená. K novším krúteným tancom zaraďujeme, napríklad čardáš.
  • folklorizované spoločenské tance tvorí polka, valčík, mazurka, sotýš a ďalšie

Mnohé z týchto tancov si budete môcť vyskúšať a naučiť sa na našom kurze Ľudových tancov v Prešove. Preto neváhajte, vezmite svojho partnera alebo kamarátov, a príďte si k nám zatancovať na kurz Ľudového tanca do Prešovského Tanečno-Pohybové Centra.


Ludovky


×